Jazva predstavuje spravidla trvalú stopu na koži, ktorá vzniká po jej poranení. Je v podstate prirodzenou súčasťou procesu hojenia. Rozoznávame pritom rôzne druhy jaziev. Aké sú najčastejšie typy jaziev? Klasické jazvy, teda tie pekne zahojené, sú spravidla ploché, mäkké a majú farbu podobnú farbe pleti. Vznikať však môžu aj jazvy hypertrofické či atrofické.
Hypertrofické jazvy sú zvyčajne tvrdšie, začervenané a viditeľne vystúpené nad povrchom pokožky. Často k nim dochádza po operáciách. Atrofické jazvy bývajú naopak skôr prepadnuté, pretože pri liečbe nedošlo k dostatočnej tvorbe spojivového tkaniva, a tak je jazva pod úrovňou povrchu pokožky.
Takéto jazvy často vznikajú z dôvodu akné či po prekonaní ovčích kiahní. Posledným typom sú takzvané keloidné jazvy. Ako keloidná jazva vyzerá, aké sú charakteristické znaky a čo spôsobuje keloidnú jazvu? Aké sú možnosti liečby? Je možné trvalé odstránenie keloidnej jazvy? Zistite všetko dôležité!
Odporúčame: Poznáte pojem skinny fat? Prečo je štíhla obezita pre nás nebezpečná?
Definícia keloidných jaziev
Pojem keloid pritom pochádza z gréckeho slova chele, čo v preklade znamená krabie klepeto. Tento zdravotný problém bol prvýkrát popísaný začiatkom 19. storočia.
Keloidná jazva, tiež nazývaná keloid, predstavuje typ jazvy, pre ktorý je charakteristická nadmerná tvorba jazvovitého tkaniva po zahojení rany. Stavebným kameňom všetkých jaziev sú kolagénové vlákna, no ich nadmernou tvorbou môže dôjsť k vzniku keloidu.
Charakteristické znaky keloidných jaziev
Keloidné jazvy majú niekoľko charakteristických čŕt, na základe ktorých je ich možné ľahko rozpoznať. Bývajú pomerne tvrdé, na koži výrazne viditeľné a svojou veľkosťou presahujú pôvodné miesto už zacelenej rany. Najčastejšie sa vyvíjajú pár mesiacov od vzniku kožného poranenia, niekedy však aj po rokoch, zriedkavo aj bez predchádzajúceho poranenia.
Keloidy majú spočiatku vzhľad gumovitého tkaniva, ktoré prerastá cez okraje pôvodnej rany. Rastúce tkanivo môže byť poddajné, môže svrbieť, bolieť či páliť. Na začiatku bývajú skôr červené alebo fialkové, neskôr sa ich farba mení na hnedú, prípadne môžu trochu vyblednúť.
Po skončení rastu zostáva keloidná jazva rovnako veľká už natrvalo, niekedy sa však môže časom trochu zmenšiť. Môže mať pár milimetrov až niekoľko desiatok centimetrov.
Odporúčame: Ako sa stravovať pri dne? Aké sú príčiny a príznaky ochorenia?
Príčiny vzniku keloidných jaziev
Tvorba keloidných jaziev môže nastať prakticky po celom tele, no v oveľa vyššej miere sa vyskytujú hlavne na ramenách, tvári, chrbte, na pokožke v oblasti hrudnej kosti, ale dokonca aj na ušných lalokoch. Aké sú príčiny keloidov? Presnú príčinu vzniku keloidu po zahojení jazvy však nie je možné stanoviť. Príčiny sú skrátka i dnes pomerne neznáme, hovoriť však možno o viacerých vonkajších a vnútorných faktoroch, ktoré zvyšujú riziko rozvoja keloidu.
Tento typ jaziev sa napríklad vo vyššej miere objavuje u jedincov s tmavou pleťou, no vyššiu predispozíciu k ich tvorbe majú z určitých dôvodov aj niektorí príslušníci europoidnej a mongoloidnej rasy.
Riziko vzniku keloidných jaziev môžu ovplyvňovať aj tieto rizikové faktory:
- mladší vek (medzi 10. a 30. rokom, v útlom veku a po 40-tke sú menej bežné),
- genetická predispozícia,
- hormóny,
- problémy s imunitným systémom,
- zápal alebo infekcia počas hojenia rany,
- akékoľvek problémy s hojením rany, ktoré tento proces predlžujú (napríklad zlé zošitie, namáhanie rany).
Keloidy sa môžu objaviť na akomkoľvek mieste, na ktorom došlo k poškodeniu kože. Vznikajú v mieste rany po operáciách (aj po cisárskom reze) a úrazoch, ale aj po vpichu injekcie (napr. po vakcinácii), dokonca po uštipnutí hmyzom, popálení, škrabancoch, akné a iných kožných chorobách.
Neraz sa objavia aj v mieste prepichnutia kože na piercing (napríklad na pupku) alebo v dierke na náušnicu.
Bude vás zaujímať: Niekedy nie je ÁNO tou správnou cestou! Prečo hovoriť NIE?
Korekcia jaziev – aká je liečba keloidnej jazvy?
Keloidná jazva predstavuje vo väčšine prípadov hlavne estetický problém, len málokedy sa spája s určitými zdravotnými ťažkosťami. V niektorých prípadoch však môže byť jazva aj po čase bolestivá a citlivá, keloid tiež môže v dôsledku nadmernej tvorby väzivových vlákien v jazve sťažovať pohyby pokožky (napríklad v prípade jazvy v oblasti kĺba).
Dnes však existuje viacero možností, ako nevzhľadné keloidy odstrániť alebo aspoň zjemniť ich vzhľad. Najlepšie je zájsť ku kožnému lekárovi, respektíve dermatológovi, ktorý jazvy vyšetrí a odporučí najvhodnejšie spôsoby odstránenia a zároveň vás informuje o výhodách, ale aj možných rizikách daného zákroku. Liečba jaziev tohto typu však môže byť zdĺhavá a nemusí vždy priniesť uspokojivý výsledok.
Na odstránenie keloidnej jazvy sa využíva:
- laser (laserové ošetrenie keloidnej jazvy v niektorých prípadoch však nezmenší veľkosť jazvy, len zabezpečí vyblednutie jazvy),
- chirurgický zákrok (chirurgické odstránenie keloidu môže priniesť výrazné zlepšenie stavu kože, no zároveň existuje riziko vytvorenia ďalšej keloidnej jazvy, čiže to nemusí mať trvalý efekt),
- injekcie steroidov (injekčný liek sa vpichuje priamo do jazvy, môže zabezpečiť zjemnenie jazvy),
- kryoterapia (zmrazenie jazvy, často sa kombinuje s inými metódami, napríklad podávaním steroidov),
- aplikácia retinoidov (injekčná aplikácia alebo potieraním postihnutého miesta, výsledkom môže byť zmenšenie jazvy),
- tlakové bandáže (na dlhodobé prekrývanie jaziev),
- rádioterapia (spravidla len na zlepšenie vzhľadu jaziev na horných alebo dolných končatinách, táto metóda býva však skôr poslednou možnosťou liečby).
Odporúčame: Môže byť jednostranná strava škodlivá? Pozor na nevyváženosť!
Prevencia keloidov
Keloid sa v procese hojenia jazvy môže rozvinúť prakticky v akomkoľvek prípade a človek sa mu nevyhne ani v prípade rôznych opatrení. I napriek tomu je možné zamerať sa na isté preventívne opatrenia. Formou prevencie je dozaista v prvom rade opatrnosť, a teda ochrana pred samotným poranením, ktoré môže viesť k tvorbe jaziev.
Úrazu či poraneniu sa však človek niekedy nevyhne, navyše na rozvoj keloidu môže postačiť aj menšie škrabnutie. Väčší pozor by si mali dávať jedinci trpiaci keloidnými jazvami. V tomto prípade je vhodné vždy dobre zvážiť rôzne kozmetické chirurgické zákroky, ale aj prepichovanie uší a iných častí tela či tetovania, keďže u nich môže byť prítomné vyššie riziko rozvoja keloidov.
V prípade nevyhnutných operačných zákrokov sa zase môžete s lekárom poradiť o možnostiach prevencie, napríklad preventívnych bandážach či steroidných injekciách. Dôležité je tiež zamerať sa na správny proces hojenia rán. Správna starostlivosť o rany zníži riziko vzniku trvalých jaziev.
- Potrebné je premazávanie jaziev gélmi, olejmi či krémami. Použiť je možné rôzne prípravky na ošetrovanie jaziev. Aj staré jazvy je vhodné ošetrovať, ak sú výraznejšie.
- Čerstvé jazvy chráňte ich pred mechanickým dráždením aj UV žiarením (pri opaľovaní chráňte jazvy náplasťami).
- Nápomocná tiež môže byť tlaková masáž jazvy – desaťkrát denne stačíme prstami jazvu na asi 30 sekúnd, potom uvoľníme. Vykonávať masáž krúživými pohybmi nie je vhodné.
- Jazvu vždy udržujte čistú, čím predídete infekcii.
Ktorých chybám sa pri hojení jaziev vyhýbať?
- Nedostatočná čistota rany: Ignorovanie alebo nedostatočná hygiena rany môže viesť k infekcii, čo zhorší vzhľad jazvy. Jazvy počas liečby je dôležité pravidelne čistiť a udržiavať ich v čistote.
- Nechránenie rany pred slnkom: Vystavenie čerstvej jazvy priamemu slnečnému žiareniu môže spôsobiť, že jazva stmavne a stane sa viac viditeľnou. Používajte ochranný krém s vysokým SPF na ochranu jazvy pred slnečným žiarením. Slnečné lúče môžu negatívne ovplyvniť hojenie a spôsobiť neestetické jazvy.
- Skoré odstránenie náplasti alebo obväzu: Predčasné odstránenie môže narušiť proces hojenia a zvýšiť riziko infekcie. Je dôležité nechať obväz na mieste podľa odporúčania zdravotníckeho personálu.
- Nedostatočná alebo nadmerná vlhkosť: Rany potrebujú určitú úroveň vlhkosti, aby sa správne hojili, ale príliš veľa vlhkosti môže spôsobiť rozklad tkaniva a infekciu. Na druhej strane, príliš suchá rana môže spomaliť hojenie. Použitie správneho množstva antibakteriálneho krému alebo masti môže pomôcť udržiavať ideálnu rovnováhu.
- Nedostatok trpezlivosti s procesom hojenia: Hojenie jaziev je dlhodobý proces, a očakávanie okamžitých výsledkov môže viesť k frustrácii a nesprávnym rozhodnutiam v starostlivosti. Dajte telu čas, aby sa prirodzene zahojilo.
Článok aktualizovaný 9.4.2024
