Medzi takzvané poruchy autistického spektra radíme rôzne diagnózy. Ani zďaleka nejde len o autizmus samotný. Vo všeobecnosti je reč o viacerých neurovývinových ochoreniach centrálneho nervového systému, ktoré môžu mať viacero rovnakých a podobných čŕt, no ktoré sa zároveň v mnohých charakteristikách môžu značne odlišovať. Medzi poruchy autistického spektra, označované skratkou PAS, patrí napríklad aj Rettov alebo Hellerov syndróm.
Vynechať však nemožno ani známejší a o niečo častejšie sa vyskytujúci Aspergerov syndróm. Aké sú príčiny vzniku Aspergerovho syndrómu? Je Aspergerov syndróm dedičný? Aké sú príznaky Aspergerovho syndrómu? Ako prebieha diagnostika Aspergerovho syndrómu? A aké sú možnosti liečby Aspergerovho syndrómu? Viac v článku!
Čo je Aspergerov syndróm?
Pod pojmom Aspergerov syndróm rozumieme vrodené neuropsychiatrické ochorenie, ktoré patrí medzi poruchy autistického spektra. Ide o vývojové postihnutie, ktoré je sprevádzané akousi triádou hlavných symptómov. Spôsobuje totiž narušenie v oblasti:
sociálnej interakcie,
komunikácie,
vzorcov správania.
Aspergerov syndróm spravidla nie je sprevádzaný narušeným intelektom. Rozumové schopnosti pacientov sú na priemernej úrovni, niektorí pacienti majú dokonca nadpriemerne vysoký inteligenčný kvocient. Aspergerov syndróm je tiež nazývaný aj ako sociálna dyslexia.
Syndróm dostal pomenovanie podľa rakúskeho pediatra Hansa Aspergera, ktorý v roku 1944 vo svojej práci opísal správanie detí s touto poruchou. Pomenovanie Aspergerov syndróm však presadila a zaviedla až britská lekárka Lorna Wing v 70. rokoch. Táto porucha autistického spektra je omnoho častejšia ako klasický autizmus. Týka sa približne 1 jedinca z 200 detí.
Odporúčame: Keratokonus – je možné riešiť tento zriedkavý očný problém?
Depositphotos
Vznik Aspergerovho syndrómu – sú známe príčiny vzniku Aspergerovho syndrómu?
Presné príčiny vzniku Aspergerovho syndrómu, podobne ako mnohých ďalších diagnóz z kategórie PAS, nie sú ani v dnešnej dobe úplne známe a objasnené. Predpokladá sa, že ide o akúsi poruchu vývoja mozgu počas vnútromaternicového vývoja či abnormálnu funkciu mozgových neuromediátorov.
Odborníci rovnako predpokladajú, že na rozvoj poruchy má vplyv genetika, a to na základe toho, že v prípade tohto syndrómu bol pozorovaný častejší rodinný výskyt. Presný mechanizmus vzniku poruchy však nie je zrejmý. Aspergerov syndróm sa o niečo častejšie vyskytuje u chlapcov, no rovnako nie je známe, prečo.
Je Aspergerov syndróm dedičný?
Ako sme spomenuli, Aspergerov syndróm má genetickú zložku. Výskumy ukazujú, že v rodinách, kde sa vyskytuje táto diagnóza, je vyššia pravdepodobnosť, že ju budú mať aj ďalší členovia rodiny, najmä súrodenci alebo deti.
Nie je však spôsobený jedným konkrétnym génom, ale skôr kombináciou genetických a environmentálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu. Dôležité je však poznamenať, že dedičnosť neznamená, že každý nositeľ týchto génov bude mať aj prejavy Aspergerovho syndrómu – ovplyvňujú to aj ďalšie faktory.
Ako sa prejavuje Aspergerov syndróm?
Ako sme spomenuli vyššie, Aspergerov syndróm je sprevádzaný narušením sociálnej interakcie, správania a komunikácie. U pacientov môže dochádzať k poruchám abstraktného vnímania a predstavivosti, problémom s verbálnou a neverbálnou komunikáciou, niekedy sa rozvinú aj ťažkosti s hrubou motorikou.
Často je Aspergerov syndróm zamieňaný s autizmom, avšak mnohé ich prejavy sú rozdielne. Aspergerov syndróm u jedinca predovšetkým ovplyvňuje spôsob, ako človek vníma svet a ako dokáže nadviazať vzťahy s druhými.
Človek s touto poruchou nemá narušené rozumové ani rečové schopnosti, syndróm sa prejavuje predovšetkým v emocionálnej a sociálnej oblasti. Každý jedinec s Aspergerovým syndrómom je jedinečný a vyskytovať sa u neho môže súbor iných príznakov. Tie obvykle nastupujú už v nižšom školskom veku, niekedy až v období dospievania. Priemerne je však porucha diagnostikovaná okolo 11. roka života jedinca.
Bežné príznaky Aspergerovho syndrómu u detí:
- dieťa je samotárskejšie a častejšie sa rozpráva samo so sebou,
- dieťa má bohatú slovnú zásobu,
- monotónny prejav dieťaťa,
- horšie zvládanie zmien,
- dieťa ťažko nadväzuje nové priateľstvá,
- problémy s rozpoznávaním a regulovaním svojich emócií,
- motorická neobratnosť,
- precitlivenosť,
- perfekcionizmus,
- intenzívna koncentrácia na určitú záľubu,
- prílišný záujem o písmená vo veľmi skorom veku.
Rôzne príznaky Aspergerovho syndrómu sa môžu objavovať postupne so zvyšujúcim sa vekom. V niektorých prípadoch začínajú byť príznaky jednoznačnejšie až v dospelosti.
Porucha sociálnej interakcie a komunikácie sa u jedincov s AS môže prejaviť nasledovne:
- izolácia od okolia,
- neschopnosť začleniť sa do kolektívu,
- vyhýbanie sa očnému kontaktu,
- neschopnosť začať, viesť a udržať rozhovor s iným človekom (najmä, ak sa im zdá obsah komunikácie nezaujímavý, no v prípade odbornej témy, ktorá ich zaujíma, vedia jedinci s AS viesť zložitý rozhovor),
- nezáujem o spätnú väzbu poslucháča (čím sa rovnako narúča schopnosť viesť rozhovor),
- problém s prejavovaním citov inej osobe,
- problém v chápaní symbolov, dvojzmyslov, vtipov, sarkazmu či čierneho humoru,
- problém s chápaním tónu hlasu alebo reči tela druhého človeka,
- problémy s požiadaním o pomoc.
Medzi ďalšie prejavy Aspergerovho syndrómu radíme aj:
- zníženú empatiu,
- absenciu súťaživosti,
- chudobnú predstavivosť,
- neschopnosť nájsť alternatívne riešenie problému,
- neschopnosť čítať medzi riadkami,
- nedostatočnú prispôsobivosť,
- obľubu stereotypných činností,
- zmyslovú hypersenzitivitu – citlivosť na hluk, vôňu či nejakú farbu.
Aspergerov syndróm v dospelosti – iné sociálne správanie a sociálna interakcia, odlišná schopnosť komunikovať s ľudmi
Typické sú problémy v sociálnych interakciách, napríklad ťažkosti s rozpoznávaním neverbálnej komunikácie alebo emocionálnych signálov. Dospelí s Aspergerovým syndrómom môžu byť vnímaní ako "čudáci" alebo uzavretí, pretože uprednostňujú logiku pred emóciami a majú špecifické záujmy, do ktorých sa hlboko ponárajú. Na druhej strane však často vynikajú v oblastiach, kde je dôležitá analytická schopnosť alebo detailná presnosť, napríklad v IT, vede či umení.
V dospelosti môže byť Aspergerov syndróm výzvou, najmä pri budovaní vzťahov alebo prispôsobovaní sa nepredvídateľným situáciám. Napriek tomu veľa ľudí s touto diagnózou vedie plnohodnotný život, ak si osvojí stratégie zvládania stresu a zlepší svoje komunikačné schopnosti.
Odporúčame: Trápia vás studené nohy a ruky aj v lete? Tu je 7 možných príčin!
Depositphotos
Diagnostika Aspergerovho syndrómu
Diagnostika Aspergerovho syndrómu je komplikovanou záležitosťou, a to z mnohých dôvodov. Príznaky syndrómu môžu byť v prvom rade dlhý čas pomerne neurčité, navyše môže byť AS zamenený aj s inými diagnózami, a to nielen s autizmom, ale napríklad aj s ADHD, respektíve poruchou pozornosti. Dokonca sú niekedy prejavy týkajúce sa spôsobu komunikácie a správania nesprávne pripisované zlej výchove, respektíve nevychovanosti dieťaťa.
Pri diagnostike je dôležité vylúčiť iné poruchy a ochorenia. Medzi autizmom a AS sú pozorované výraznejšie rozdiely. Dieťa s Aspergerovým syndrómom je v porovnaní s dieťaťom s autizmom spravidla šikovnejšie a schopnejšie vo fungovaní v bežnom živote. U dieťaťa s AS taktiež nebýva oneskorený rečový vývoj, no možno pozorovať aj ďalšie odlišnosti. Na diagnostiku AS slúžia viaceré testy a diagnostické kritériá, napr. Gillberg a Gillberg test či diagnostické kritériá podľa podľa Szatmariho, Brennera a Nagya.
Odporúčame: Ako sa prejavujú ploché nohy? Zistite, ako s problémom účinne bojovať
Možnosti liečby Aspergerovho syndrómu
Liečba Aspergerovho syndrómu, v zmysle úplného odstránenia poruchy, nie je možná. Tento syndróm sprevádza jedinca počas celého života, no je potrebné zmieniť, že jedinci s Aspergerovým syndrómom, aj napriek istým odlišnostiam, môžu viesť naozaj plnohodnotný život. K tomu dopomáha hlavne dobre nastavená terapia, zahŕňajúca vhodnú výchovu aj správny prístup odborníkov a okolia.
Terapia môže zahŕňať pomoc psychiatra alebo psychológa, taktiež sa spravidla uplatňuje špeciálna pedagogická výchova. Správne nastavená kognitívno-behaviorálna forma liečby pomáha pacientom s AS lepšie sa socializovať a komunikovať s okolím. Farmakologická liečba sa uplatňuje v prípade výskytu zdravotných problémov, ako sú poruchy spánku, depresie, úzkosti či agresivita.
Zaujímavosť: Známy ľudia s Aspergerovým syndrómom
Vedeli ste, že ani mnohé známe osobnosti sa nevyhýbajú rôznym zdravotným problémom? Aspergerov syndróm bol diagnostikovaný napríklad Adolfovi Hitlerovi, ktorý zároveň trpel mnohými psychickými poruchami a rovnako tak aj poruchami osobnosti. Hovorí sa tiež, že tento zdravotný problém bol diagnostikovaný aj vodcovi Ruska.
Zaujímavé je, že Aspergerov syndróm bol pripisovaný aj mnohým ďalším významným osobnostiam histórie a súčasnosti. Jedným z najznámejších prípadov je americký miliardár a inovátor Elon Musk, ktorý otvorene priznal svoju diagnózu počas hosťovania v relácii Saturday Night Live.
Aspergerov syndróm bol tiež spätne diagnostikovaný géniovi Albertovi Einsteinovi a skladateľovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, čo len dokazuje, že aj s touto poruchou je možné dosiahnuť mimoriadne úspechy.
Aktualizovaný článok: 23.11.2024
