Nedávno sme vám priniesli článok o tom, čo je gastroskopia a ako prebieha. Toto pomerne obávané vyšetrenie môže byť veľmi nápomocné pri diagnostike mnohých vážnych ochorení tráviacej sústavy, vrátane nádorových ochorení.
Hoci vyzerá jeho priebeh trochu nepríjemne, spravidla ho pacienti zvládnu veľmi dobre. Podobne obávaným vyšetrením, ak nie ešte viac, je takzvaná kolonoskopia. Čo je kolonoskopia? Ako vyšetrenie prebieha, pre koho je kolonoskopia určená a ako môže pomôcť odhaliť rakovinu hrubého čreva a ďalšie ochorenia? Čaká vás kolonoskopia? Zistite o nej viac!
Obávaná kolonoskopia na vyšetrenie hrubého čreva
Pod pojmom kolonoskopia rozumieme endoskopickú vyšetrovaciu metódu. Pri vyšetreniach tohto typu dochádza k sledovaniu dutých orgánov a telesných dutín zvnútra. Pri kolonoskopii pritom lekár vyšetruje dolnú časť tráviacej sústavy, a to konkrétne hrubé črevo po celej jeho dĺžke, niekedy aj koncovú časť tenkého čreva.
Na vyšetrenie celého hrubého čreva slúži takzvaný kolonoskop. Tento prístroj má tvar ohybnej hadice, na konci ktorej je malá kamera. Vďaka tej môže lekár (vyšetrenie vykonáva spravidla gastroenterológ) na monitore dôkladne sledovať sliznicu orgánov a stenu hrubého čreva.
Prístroj tiež obsahuje kanál, ktorým sa dajú zaviesť špeciálne prístroje pre rôzne úkony, napríklad i liečebné (alebo sa odoberá vzorka na histologické vyšetrenie).
Kedy je potrebné podstúpiť kolonoskopiu?
Kolonoskopia slúži na diagnostiku rôznych ochorení hrubého čreva, ako je napríklad karcinóm hrubého čreva (kolorektálny karcinóm), ale aj rôzne zápalové ochorenia. Kedy je potrebné kolonoskopické vyšetrenie absolvovať? Lekár môže kolonoskopiu odporučiť z viacerých príčin. Dôvodom býva napríklad:
- pozitívny test na skryté krvácanie v stolici,
- krvácanie z tráviaceho traktu, krvácanie z konečníka,
- dlhotrvajúce hnačky i hnačky s hlienmi,
- neobjasnená chudokrvnosť,
- brušné bolesti neznámeho pôvodu,
- iné ťažkosti s tráviacim traktom (zápchy, plynatosť), ktorých príčina nebola objasnená inými príčinami.
Kolonoskopia sa často vykonáva aj ako kontrolné vyšetrenie pri črevných zápaloch, napríklad aj u jedincov, ktorých trápi Crohnova choroba (chronický zápal čreva autoimunitného pôvodu) alebo ulcerózna kolitída, taktiež u jedincov po liečbe nádorov hrubého čreva.
Okrem toho sa vykonáva aj preventívne. Preventívne kolonoskopické vyšetrenie slúži na odhalenie karcinómu hrubého čreva, najmä u pacientov starších ako 50 rokov, tiež u jedincov, u ktorých sa rakovina hrubého čreva v rodine už vyskytla.
Pozri aj: Chorobná posadnutosť poriadkom či strach zo zmeny: Zistite, či máte OCD!
Aká je príprava na kolonoskopiu?
Aká je príprava kolonoskopického vyšetrenia? Na kolonoskopiu musí byť pacient dostatočne pripravený, a to nielen psychicky, ale hlavne fyzicky. Pacient dostane pred vyšetrením od lekára všetky potrebné informácie a pokyny. Dôležitou podmienkou pre vykonanie kolonoskopie je, aby bol obsah čreva dostatočne vyprázdnený. Zvyšky stolice totiž môžu dôkladné vyšetrenie obmedziť.
Zvyčajne dva dni pred vyšetrením je pacient na špeciálnej strave, ktorá nedráždi črevo a nezanecháva nestráviteľné zvyšky. Deň pred vyšetrením následne prijíma ešte laxatívne roztoky, ktoré prispejú k úplnému vyprázdneniu čreva.
Dôležité je tiež piť veľa čírych tekutín. Okrem toho je potrebné prestať užívať aj niektoré lieky, napríklad to bývajú preparáty železa. Pokyny lekára pred kolonoskopiou je potrebné dodržiavať, aby bolo vyšetrenie maximálne úspešné a bezpečné.
Ako prebieha kolonoskopia?
Vyšetrenie pacienta kolonoskopom sa vykonáva v ľahu na ľavom boku, a to buď pri vedomí, alebo počas anestézie, čo býva častejšie napríklad u malých detí. Okolie konečníka býva znecitlivené prípravkom vo forme gélu, prípadne sú použité iné utlmujúce prípravky.
Následne je cez konečník zavedený kolonoskop, ktorý je postupne posúvaný celým hrubým črevom, počas čoho odborník sleduje vnútorné prostredie orgánu. Podľa potreby môže lekár tiež odobrať vzorky na ďalšie vyšetrenie. Počas kolonoskopie je tiež pomocou kolonoskopu možné vykonať aj určité liečebné zákroky, napríklad odstránenie polypov.
Dĺžka vyšetrenia závisí od toho, aké výkony lekár prevádza. Samotné vyšetrenie môže trvať len 15 až 20 minút, no pri zložitejších úkonoch to môže byť až 45 až 60 minút. Po vyšetrení zostáva spravidla pacient ešte jednu či dve hodiny na pracovisku na sledovanie, najmä v prípade, ak boli použité nejaké sedatíva alebo boli vykonané vážnejšie zákroky.
Odporúčame: Aké sú prejavy nedostatku železa? Toto je 7 varovných signálov!
Čo nasleduje po kolonoskopii?
Výsledky kolonoskopie sa pacient spravidla dozvedá krátko po vyšetrení. Na výsledok z histologického vyšetrenia odobratej vzorky však bude potrebné čakať, obvykle niekoľko dní). Po samotnom vyšetrení už nedochádza k žiadnym obmedzeniam. Ak sa pýtate, čo jesť po kolonoskopii, tak vedzte, že sa pacient môže normálne najesť, avšak, odporúča sa začať zľahka.
Nenamierte si to po vyšetrení priamo do stánku s rýchlym občerstvením. Váš tráviaci trakt je prázdny, a tak by nápor jedla mohol mať negatívny vplyv. Začnite skôr polievkou a s odstupom niekoľkých hodín s inou tuhou stravou. Po kolonoskopii sa ďalej odporúča pokojový režim, cvičenie a zdvíhanie ťažkých bremien odložte na neskôr.
Aké sú možné komplikácie kolonoskopického vyšetrenia?
Táto vyšetrovacia metóda býva skôr nepríjemná ako bolestivá. Pacient môže počas tohto vyšetrenia pociťovať väčšie tlaky v brušnej oblasti, prípadne môže vnímať menšie bolesti. Závisí to neraz od toho, aký má prah bolesti.
Kolonoskopia je však bezpečná, i keď sa s ňou spájajú aj určité riziká a komplikácie, o ktorých by vás mal v dostatočnej miere informovať váš lekár. Môže ísť napríklad o:
- alergickú reakciu na podávané lieky,
- infekciu,
- pretrhnutie hrubého čreva,
- krvácanie (napr. po odstránení polypov).
U niektorých jedincov sa môže objaviť vracanie po užívaní laxatívnych prípravkov, ktoré majú pred vyšetrením veľký význam. S týmto problémom je vhodné obrátiť sa na lekára. Rozličné komplikácie sú však skutočne vzácne a zriedkavé.
Kedy nie je vyšetrenie hrubého čreva kolonoskopom možné?
V niektorých prípadoch kolonoskopia nemôže byť vykonaná, prípadne len s určitými obmedzeniami a opatreniami. Toto vyšetrenie sa nevykonáva u jedincov, ktorí s ním nesúhlasia, alebo ktorí nespolupracujú.
Ďalej nie je možné vyšetrenie podstúpiť pri akútnom zápale čreva, zvýšenom riziku jeho prederavenia, krátko po operácii hrubého čreva či iných častí v oblasti malej panvy, závažných poruchách zrážanlivosti krvi, v prípade pokročilejšieho tehotenstva či pri vážnych srdcových ochoreniach.
Podstúpenie kolonoskopie je potrebné dobre zvážiť, a to na základe všetkých informácií, ktoré vám váš lekár poskytne. I napriek obavám a možným komplikáciám je potrebné myslieť na to, že tento druh vyšetrenia je veľmi nápomocný pri diagnostike mnohých vážnych ochorení. Vďaka tomu, že pomôže skoro odhaliť chorobu, napríklad i zákernú rakovinu hrubého čreva, môže zachrániť životy.
Článok aktualizovaný 5.12.2023
