Mizofónia bola ako ochorenie pomenovaná po prvý raz pred 19 rokmi, čo znamená, že ide o pomerne nové a neprebádané ochorenie. Názov mizofónia (po anglicky misophonia) pochádza z gréckeho slovného spojenia, ktoré v preklade znamená „nenávisť k zvuku” a v podstate predstavuje príliš vysokú citlivosť na určité zvuky, ktoré môžu u pacienta vyvolať úzkosti, hnev či dokonca až panický stav.
Ako sa teda, takpovediac, alergia na zvuky prejavuje a čo s ňou robiť? Prečo vzniká mizofónia? A čo môžete robiť, ak trpíte mizofóniou? Viac zaujímavých informácií o tejto nezvyčajnej poruche nájdete v našom článku!
Mizofónia ako neurologická porucha
Mizofónia je neurologický stav, ktorý sa vyznačuje silnou emocionálnou reakciou na konkrétne zvuky. Hoci presné príčiny mizofónie nie sú úplne jasné, výskum naznačuje, že tento stav môže súvisieť s abnormálnou aktivitou v určitých oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie zvukov a reguláciu emócií. Ide teda o poruchu, ktorá postihuje centrálny nervový systém, resp. s ním súvisí.
Niektoré štúdie naznačujú, že mozog ľudí s mizofóniou môže mať zvýšenú citlivosť na určité zvukové podnety, čo vedie k prehnaným emocionálnym reakciám. Keď u pacientov s mizofóniou robili magnetickú rezonanciu, zistili, že toto ochorenie zanecháva na mozgu viditeľnú stopu.
Mozog mizofonikov bol teda iný ako mozog človeka, ktorý mizofóniou netrpí, z čoho vyplýva, že mizofóniu môžeme pravdepodobne zaradiť medzi zriedkavé abnormality mozgu. Ak sa pýtate, čo presne mizofóniu spôsobuje, vedci to zatiaľ nevedia so 100-percentnou istotou.
Inšpiruj sa: TOP bylinky na nepravidelnú menštruáciu: Ktoré upravia cyklus?
Shutterstock®
Ľudia trpiaci mizofóniou
Hoci presné príčiny mizofónie nie sú známe, výskumami sa zistilo, že sú na ňu náchylnejší pacienti s obsesívno-kompulzívnou poruchou, Tourettovou chorobou či pacienti s úzkosťami a tinitusom. Mizofónia bola za ochorenie uznaná až v roku 2001. Je to tak najmä preto, lebo dovtedy si ju zamieňali za úzkosť, rôzne fóbie a ďalšie iné poruchy.
Najčastejšie pritom nastupuje ešte v predpubertálnom veku, pričom sú na ňu viac náchylnejšie ženy než muži. Vedci tvrdia, že rolu hrá i genetika, lebo toto ochorenie sa často v rodinách opakuje. Pozitívnou správou je, že mizofonici majú štatisticky vyššie IQ.
Neznášanlivosť voči zvukom – aké špecifické zvuky môžu byť spúšťačom?
Medzi typické zvuky vyvolávajúce mizofóniu patrí zvuk, ktorý vydávame pri prežúvaní, sŕkaní nápojov, jedení jedál, prehĺtaní, odkašliavaní či spájaní pier. Spúšťačom môže byť i poťahovanie cez nos, zvuk, ktorý vydáva pero pri písaní, šušťanie papiera, tikanie hodín a rôzne zvuky, ktoré vydávajú vtáky, cvrčky či iné zvieratká.
Okrem týchto zvukov, ktoré iritujú pacientov s mizofóniou najčastejšie, to môže byť v podstate akýkoľvek zvuk. Dokonca v niektorých prípadoch môžu byť u jedinca problémom aj vizuálne podnety sprevádzané typickým zvukom – napríklad hra s vlasmi či trenie nosa.
Pozri aj: Spielberg, Aniston či Ali: Aká choroba spája známe celebrity?
Shutterstock®
Symptómy mizofónie
Aké sú symptómy mizofónie? Poznáte ten pocit, keď niekto zaškrípe nechtom po tabuli alebo neustále škrípe zubami? Vám to spôsobuje zimomriavky na celom tele a želáte si len jediné, aby tento zvuk ihneď prestal. Presne takýto majú pocit mizofonici, no oveľa častejšie a pri zvukoch, ktoré si iní ľudia len sotva všimnú.
Mizofónia je naozaj nepríjemná porucha, ktorá sa môže u pacientov vyskytovať v najrôznejších podobách a tiež v rôznej intenzite. Spomínané špecifické zvuky môžu u postihnutých vyvolať silné emócie, ktoré vedú k zvýšenej úzkosti, hnevu alebo dokonca k záchvatom paniky. Niektorí ľudia s mizofóniou sa môžu cítiť tak nepohodlne, že sa snažia vyhnúť situáciám, kde by mohli byť vystavení týmto spúšťačom.
Diagnostika a liečba mizofónie
Diagnostika mizofónie môže byť náročná, pretože tento stav stále nie je široko uznávaný a môže byť často zamieňaný s inými poruchami, ako sú úzkostné poruchy alebo obsedantno-kompulzívna porucha. Diagnózu môže stanoviť odborník na duševné zdravie, ktorý zhodnotí symptómy a ich vplyv na každodenný život pacienta.
Ak ste prehnane citliví na zvuky aj vy, kontaktujte odborníka. Ten vám poradí, ako sa dá s mizofóniou bojovať. Zväčša sa však lieči na úrovni terapie. Liečba mizofónie môže zahŕňať:
kognitívno-behaviorálnu terapiu,
postupnú expozíciu zvukom (s cieľom znížiť citlivosť na ne),
relaxáciu a techniky zvládania stresu,
použitie špeciálnych zariadení (napr. špeciálne slúchadlá blokujúce rušivé zvuky).
Život s mizofóniou môže byť výzvou, ale s vhodnými stratégiami a podporou môže byť zvládnuteľný. Je dôležité, aby ľudia s týmto stavom hľadali odbornú pomoc a podporu od svojich blízkych. Vzdelávanie ostatných o mizofónii môže tiež prispieť k väčšiemu pochopeniu a empatii voči postihnutým osobám.
Článok aktualizovaný 20.5.2024
Aktualizovaný článok: 20.05.2024
