Keď otvoríme práčku a vyvalí sa na nás vôňa čerstvo opratej bielizne, len málokto odolá tomu, aby si neprivoňal s uspokojením. Aviváž – pre niekoho neodmysliteľná súčasť každého prania, pre iného zbytočnosť alebo dokonca strašiak. Kde je pravda? Ako to už v živote býva, niekde uprostred.
Aviváž ako kráľovná vôní a hebkosti
Začnime z tej pozitívnej strany – prečo vlastne aviváž používame? Jej hlavnou úlohou je zmäkčiť textil, zredukovať statickú elektrinu a dodať oblečeniu príjemnú vôňu, ktorá nás často sprevádza ešte niekoľko dní po opraní. V reklamách sa na nás usmievajú ľudia objímajúci mäkučké uteráky, deti váľajúce sa v obláčiku voňavej bielizne a mamičky, ktoré pohybom fľaštičky vytvoria z postele doslova oblaky hebkosti.
A úprimne – komu by sa to nepáčilo? Kto by nechcel, aby jeho obliečky voňali ako jarné ráno v Provensalsku? Aviváž dodáva bielizni punc čistoty a pôsobí ako pomyselná čerešnička na torte celého pracieho rituálu. No ako to už býva – nie všetko, čo vonia, musí byť neškodné.
Čo sa skrýva vo voňavých fľaštičkách aviváže?
Na prvý pohľad pôsobí nevinne. Pekná fľaša, často pastelových farieb, s kvetinkami, obláčikmi alebo spiacimi bábätkami na etikete. Vonia ako sen, pohládza textil a my jej dôverujeme. Veď kto by si myslel, že niečo také voňavé by mohlo byť škodlivé?
Lenže za tou príjemnou arómou sa ukrýva celé malé chemické laboratórium. Aviváž je kokteil rôznych látok – od kationtových povrchovo aktívnych látok, ktoré zmäkčujú vlákna a znižujú statickú elektrinu, cez syntetické parfumy, ktoré vytvárajú onú typickú „bielizňovú“ vôňu, až po konzervanty a farbivá, ktoré zabezpečujú, aby zmes vydržala krásna a stabilná dlhé mesiace na poličke v kúpeľni.
Freepik
Dráždenie kože
V malých dávkach, pri bežnom používaní a u zdravých ľudí to spravidla nie je dôvod na paniku. Aviváž funguje, robí, čo má – a pre mnohých je to malý každodenný luxus, ktorého sa neradi vzdávajú. Lenže... Áno, prichádza to nevyhnutné „ale“. Nie každému a nie vždy aviváž sadne. Pre ľudí s citlivou pokožkou, alergikov, astmatikov, ale aj pre najmenších drobcov môže byť táto voňavá kamarátka tak trochu nebezpečná.
Niektoré zložky – najmä parfumy a konzervanty – môžu po dlhšom nosení dráždiť kožu. A to obzvlášť v prípade oblečenia, ktoré je v priamom kontakte s telom: spodná bielizeň, pyžamá, posteľná bielizeň, detské bodyčká... Teda veci, ktoré nosíme celé hodiny, často v teple a často spotení, keď sa pokožka ešte viac otvára a vstrebáva, čo má okolo seba.
Narušenie prirodzeného pH
Aj kationtové tenzidy, teda tie látky, ktoré bielizeň zmäkčujú, nie sú celkom bez viny. Majú tendenciu usádzať sa vo vláknach a vytvárať akési mikrofilmy – a tie môžu pri pravidelnom a častom kontakte podráždiť kožu alebo narušiť jej prirodzené pH. V niektorých prípadoch môže takto jemné oblečenie paradoxne spôsobovať nepríjemné svrbivé reakcie.
Čo hovorí na aviváž príroda a životné prostredie?
Aviváže nie sú najväčší kamaráti prírody. Väčšina zložiek v nich sa ťažko odbúrava, takže keď stekajú z našich práčok do kanalizácie, nie všetky „zmiznú“ bez stopy. Niektoré látky sa dostávajú až do vôd a pôdy, kde môžu negatívne ovplyvňovať rastliny, vodné organizmy a mikrobiálny život.
Fľaše od aviváží – plastové a objemné – končia v triedenom odpade (v tom lepšom prípade), no recyklácia chemicky zaťažených plastov nie je práve jednoduchá. Ak je vám teda ekológia čo i len trochu blízka, určite si kladiete otázku: Naozaj tú aviváž potrebujem?
Kedy aviváž nepoužívať? A čo určite nerobiť?
Sú textílie, na ktoré aviváž vôbec netreba používať:
- Froté uteráky a osušky – aviváž obalí vlákna a zníži ich schopnosť sať vodu. Takže budú voňať, ale utierať budú „na pol plynu“.
- Športové a funkčné oblečenie – môže zničiť ich priedušnosť a odvod potu.
- Spodná bielizeň a detské oblečenie – kvôli možnému podráždeniu pokožky.
- Oblečenie z mikrovlákna alebo technických materiálov – aviváž môže upchať jemné póry a zničiť účinok tkaniny.
A čo určite nerobiť? Nepoužívajte aviváž vo väčšom množstve, než odporúča výrobca. Menej je často viac – nielen pre zdravie, ale aj pre vašu práčku, ktorá môže trpieť hromadením zvyškov.
A čo ak sa nechcem vzdať vône? Existujú alternatívy aviváže?
Samozrejme! Ak máte radi voňavú bielizeň, no nechcete používať klasickú aviváž, skúste:
- Ocot – áno, starý dobrý kuchynský ocot. Stačí dať pol deci do priehradky na aviváž – zmäkčí bielizeň, neutralizuje pachy a neostáva po ňom vôňa octu (vážne nie).
- Éterické oleje – pár kvapiek obľúbeného esenciálneho oleja do priehradky s octom alebo na bavlnenú handričku priamo do bubna.
- Sóda bikarbóna – pomáha zmäkčiť vodu a neutralizovať zápachy, aj keď ju treba dávkovať opatrne.
- Sušičkové gule – ak máte sušičku, vlnené gule s kvapkou esenciálneho oleja zafungujú výborne a navyše skrátia čas sušenia.
Aviváž nie je zlo, ale opatrne s ňou
Všetko je o miere, informovanosti a výbere. Ak vám aviváž vyhovuje, nemáte problémy s pokožkou, neperiete športové oblečenie a dávkujete ju s rozumom, pokojne si ten voňavý obláčik doprajte. Ale ak máte malé deti, citlivú pokožku alebo chcete žiť ekologickejšie, možno je práve čas dať aviváži prestávku alebo vyskúšať jej prirodzenejšie alternatívy.
Čerstvo opratá bielizeň môže voňať aj bez fľaštičky plnej chémie. Stačí ju sušiť vonku na vzduchu, pridať trošku octu alebo len prestať veriť, že vôňa = čistota. Pretože čistota sa neukrýva v aróme levandule. A či k tomu potrebujete aviváž? To už necháme na vás.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
