Často sa na jedinca, ktorý zíva, pozeráme ako na niekoho, kto má za sebou prebdenú noc, alebo sa v danej chvíli skrátka veľmi nudí. Pravdou je, že z nudy rozhodne človek nezíva. Často sa tiež hovorí, že príčinou nášho zívania je nedostatok kyslíka, no ani toto rozšírené tvrdenie nie je celkom presné.
Spojitosť medzi zívaním a úrovňou kyslíka v krvi totižto nebola preukázaná. Tak prečo ľudia zívajú? Je zívanie vôbec potrebné pre naše telo a ak áno, ako na nás vplýva? A prečo sa hovorí, že je zívanie nákazlivé? Zistite všetko dôležité!
Čo je zívanie?
Pod pojmom zívanie rozumieme predĺžený vdych s otvorenými ústami. Zívanie predstavuje presnú nervovo-svalovú postupnosť, respektíve reakciu, ktorá má svoj konkrétny priebeh.
Ide o reflex, pri ktorom najskôr dochádza k hlbokému nádychu cez široko otvorené ústa, po ktorom nasleduje kratší výdych počas zatvárania úst. Tento proces trvá v priemere šesť sekúnd.
Tento jav pritom nie je prítomný len u ľudí. Zívajú mnohé stavovce, a to vrátane rozličných cicavcov. Zívajú i naši domáci miláčikovia, psy, mačky, dokonca aj operence. Zaujímavosťou, že i ľudský plod v maternici od určitej fázy vývoja zíva.
Odporúčame: Nadbytok minerálov a stopových prvkoch: Aké hrozia komplikácie?
Odhaľte pravú príčinu – prečo zívame?
Človeku sa môže zívať pri rôznych situáciách. Môže to byť pred spánkom, ale aj po prebudení, taktiež počas práce, štúdia či po jedle. Prečo k tomu však vôbec dochádza? Za zívanie je, takpovediac, zodpovedný náš mozog. Tento proces, čiže hlboké nadýchnutie sa s otvorenými ústami, mu totižto poskytuje potrebné ochladenie.
Pre správnu funkciu mozgu sú nevyhnutné isté teplotné podmienky. Avšak napríklad v dôsledku únavy, nedostatku spánku, psychického vyčerpania, ale aj nadmerného stresu či zlosti môže dochádzať k zvyšovaniu teploty mozgu a jeho prehrievaniu, čo môže mať negatívny vplyv na myslenie aj reflexy.
Zívanie pritom predstavuje jednoduchý mechanizmus na schladenie mozgu. Pri zívaní dochádza k zrýchleniu prietoku krvi v mozgu, na určitú dobu sa zvyšuje tep i prúdenie krvi. Následné ochladenie vedie k lepšej funkcii mozgu, jeho výkonu a schopnosti sústrediť sa.
Ako je ešte podľa vedcov zívanie prospešné?
Zívanie na nás vplýva však i v mnohých ďalších smeroch. Pri tomto procese dochádza k okysličovaniu mozgu, tela a dokonca aj očí, svalstvo očí sa sťahuje a následne uvoľňuje. Pri hlbokom zívnutí sa rovnako sťahuje a uvoľňuje svalstvo tela. Dochádza tiež k vyplaveniu toxínov a zníženiu ich hladiny v organizme.
Počas zívania je rovnako stimulovaná produkcia sĺz, ktoré napomáhajú premývať unavené a suché oči. Mení sa pH a telo je zaplavené endorfínmi, ktoré sú často označované za hormóny šťastia.
Odporúčame: Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení: Môžeme ich ovplyvniť?
Nákazlivé zívanie ako prejav empatie?
O zívaní sa často hovorí, že je nákazlivé a toto tvrdenie je skutočne pravdivé. Zívanie hrá psychosociálnu rolu v spoločnosti, prípadne u zvierat vo svorke. V takomto prípade nemusí za zívaním stáť primárne potreba ochladiť svoj mozog. Zo psychologického hľadiska je totižto zívanie prejavom našej empatie. Ste empatická osoba?
Ak vidíme alebo počujeme vo svojom okolí zívať osobu, prípadne sa o zívaní len hovorí, môže sa dostaviť nutkanie na zívanie aj u nás. Zívaním v takomto prípade podvedome zobrazujeme svoju náklonnosť, respektíve to, že sa dokážeme vcítiť do situácie druhých. Pri zívaní sa prehlbuje vzájomné sociálne prepojenie a upevňujú sa väzby medzi ľuďmi.
K nákazlivému zívaniu pritom vo vyššej miere dochádza medzi blízkymi osobami, napríklad priateľmi, členmi rodiny a podobne. Čím nám je druhý jedinec bližší, tým skôr ho budeme v zívaní nasledovať.
Nákazlivé zívanie sa však vyvinulo len pri živočíšnych druhoch s vyššou inteligenciou. Takéto zívanie funguje medzi primátmi, no zaznamenané bolo aj u psov. Zaujímavosťou je, že nákazlivé zívanie naopak nebýva prítomné u jedincov s autizmom, keďže u nich empatia spravidla chýba.
Môže časté zívanie znamenať zdravotný problém?
Nadmerné zívanie môže v niektorých prípadoch signalizovať zdravotný problém, hoci je zívanie samo osebe prirodzenou časťou ľudského správania a často je len normálnou reakciou tela na únavu alebo potrebu ochladenia. Existuje však niekoľko okolností, kedy by časté zívanie mohlo poukazovať na potrebu lekárskej pozornosti a návštevy lekára. Nadmerné a extrémne zívanie môže poukazovať na:
- poruchy spánku a spánkové apnoe,
- poruchy srdca a srdcové zlyhanie,
- zvýšený tlak v mozgu,
- nervové poruchy,
- psychické problém, stres, úzkosť.
Článok aktualizovaný 13.3.2024
