Laparoskopická operácia: Kedy je potrebná a aké sú jej riziká?

Pod pojmom endoskopia rozumieme lekársku vyšetrovaciu metódu, ktorá umožňuje prehliadnutie telesných dutín pomocou optického prístroja zvaného endoskop. V súčasnosti existujú endoskopické metódy na vyšetrenie tráviaceho traktu, dýchacích ciest, kĺbov, miechového kanála aj hrudníka. Medzi endoskopie patrí napríklad kolonoskopia, ktorá slúži na vyšetrenie hrubého čreva, ako aj gastroskopia, ktorá umožňuje vyšetrenie horných častí tráviaceho traktu.

Rovnako môžeme spomenúť laparoskopiu, o ktorej si niečo viac povieme v nasledujúcom článku. Kedy sa vykonáva laparoskopický zákrok? Spájajú sa s ním nejaké riziká? Viac v článku!

Čo je laparoskopia?

Laparoskopia predstavuje jednu z endoskopických operačných metód, ktorá je využívaná predovšetkým v brušnej chirurgii, urológii a gynekológii. Pojem pochádza z latinského lapara, čo znamená mäkké miesto v tele a zo slova scopia, čo značí pozorovateľ. Laparoskopia sa prevádza pomocou endoskopických nástrojov pod kontrolou kamery. Využíva sa laparoskop, ktorý má podobu tenkej trubice so svetlom a kamerou.

Chirurg si tak môže prezrieť orgány v brušnej dutine, respektíve v malej panve, následne môže diagnostikovať niektoré ochorenia a podľa potreby ich aj zároveň laparoskopickou cestou operačne riešiť. Do tela sa laparoskop zavádza malým rezom v oblasti brušnej dutiny.

Laparoskopiu radíme pritom medzi pomerne nové metódy diagnostiky a liečby. V modernej chirurgii sa už laparoskopicky operujú podľa možnosti všetky orgány brušnej dutiny.

Laparoskopia prináša viacero výhod:

minimálne invazívny zákrok s nízkym rizikom,
vyžaduje sa iba malý rez – nezostávajú tak takmer žiadne jazvy (lepší kozmetický efekt),
kratšia doba pacienta v nemocnici po zákroku,
menšie pooperačné bolesti,
lepšie hojenie rán na rozdiel od klasickej operácie a kratšia rekonvalescencia,
menšie poškodenie tkaniva a strata krvi, menšie riziko infekcie,
menšia záťaž pre organizmus,
možnosť prehliadnuť ďalšie orgány brušnej dutiny,
možnosť súčasne ochorenie diagnostikovať a podľa potreby aj operačne riešiť.

Odporúčame: Chronická alebo akútna leukémia – aké prejavy poukazujú na rakovinu krvi?

Shutterstock®

Diagnostická laparoskopia

Diagnostická laparoskopia je minimálne invazívny zákrok, ktorý sa používa na zistenie príčiny nevysvetliteľných bolestí brucha alebo panvy. Chirurg pri nej zavádza malú kameru cez malý rez v brušnej stene, aby priamo preskúmal vnútorné orgány.

Tento postup je často využívaný pri podozreniach na endometriózu, mimomaternicové tehotenstvo, zápalové ochorenia panvy alebo nádorové procesy. Diagnostická laparoskopia môže zároveň umožniť lekárovi vykonať drobné terapeutické zákroky počas toho istého sedenia.

Mini-laparoskopická operácia

Mini-laparoskopická operácia je pokročilá forma laparoskopickej chirurgie, ktorá sa vykonáva pomocou ešte menších nástrojov ako pri bežnej laparoskopii. Tento typ operácie zahŕňa použitie veľmi tenkých nástrojov s priemerom menej ako 3 mm (v porovnaní s tradičnými 5–10 mm nástrojmi), čo minimalizuje invazívnosť zákroku.

Výhody mini-laparoskopie zahŕňajú menšie jazvy, menej bolesti po operácii a rýchlejšiu rekonvalescenciu pacienta. Tento postup sa využíva najmä pri gynekologických zákrokoch, odstraňovaní žlčníka, slepého čreva či iných menších brušných operáciách.

Ktoré operácie sa vykonávajú laparoskopicky?

Laparoskopia je v prvom rade využívaná na diagnostiku, a to najmä v prípadoch, ak neinvazívne metódy, napríklad zobrazovacie metódy ako ultrazvuk, nie sú postačujúce. Laparoskopiu možno vykonávať na určenie príčiny zdroja bolesti v brušnej alebo panvovej oblasti, okrem toho aj na vyšetrenie príčiny sterility (neplodnosti), v prípade podozrenia na mimomaternicové tehotenstvo, endometriózu alebo prítomnosť nádorov či zrastov, taktiež pre potrebu odlíšenia zápalu gynekologických orgánov a iných orgánov v malej panve.

Medzi najčastejšie laparoskopické operácie patrí napríklad:

odstránenie žlčníka (cholecystektómia),
operácie prietrže (hernioplastika),
odstránenie červovitého prívesku slepého čreva (apendektómia),
ošetrenie roztrhnutého vredu v žalúdku,
bandáž žalúdka pri obezite,
odstránenie sleziny,
sterilizácia,
operácie pri mimomaternicovom tehotenstve,
odstránenie maternice alebo prostaty (laparoskopicky asistované operácie),
plastická úprava obličkovej panvičky a ďalšie.

Odporúčame: Skolióza: Koho postihuje najčastejšie a ako sa prejavuje?

Shutterstock®

Príprava na laparoskopický zákrok

O tom, ako sa má pacient pripraviť na zákrok, informuje pacienta v prvom rade ošetrujúci lekár. Nariadenia lekára je potrebné bezpodmienečne dodržiavať. Vo všeobecnosti však treba dodržiavať nasledujúce zásady. Lekár by mal byť v prvom rade informovaný o všetkých liekoch (voľnopredajných aj na predpis), ktoré pacient užíva. Lekár môže nariadiť vysadenie niektorých liečiv, prípadne upraviť ich dávkovanie. Niektoré liečivá totiž môžu negatívne ovplyvniť výsledok laparoskopie, a to napríklad lieky na riedenie alebo zrážanie krvi, niektoré protizápalové lieky aj bylinné preparáty.

Príprava na laparoskopiu tiež môže zahŕňať niekoľko testov, napríklad krvné testy, analýzu moču, ultrazvuk a iné. Priamo pred operáciou, zvyčajne 6 až 8 hodín, pacient už nesmie jesť ani piť, vyhýbať by sa tiež mal fajčeniu. V prípade potreby je možné lieky, ktoré lekár povolí, zapiť malým množstvom vody.

Ako prebieha laparoskopia?

Základné informácie o priebehu laparoskopie dostane pacient v prvom rade od lekára. Laparoskopia sa vykonáva spravidla v celkovej anestézii, len v niektorých prípadoch sa využíva lokálna anestézia. Pri laparoskopii sa za bežných okolností urobí rez pod pupkom, cez ktorý sa zavedie malá trubička. Tá umožňuje nafúknutie brucha plynným oxidom uhličitým (zviditeľňujúca látka), čím sa vytvorí akési prehľadné operačné pole (orgány sa od seba oddelia a zlepší sa ich viditeľnosť). Následne je cez rez zavedená kamera, ktorá operačný priestor sníma.

Potom chirurg vykoná ďalšie rezy, ktorých počet aj veľkosť závisí od druhu úkonov. Väčšinou ide o jeden až štyri rezy, ktoré majú veľkosť 1 až 2 cm. Cez tieto rezy sa do tela zavádzajú potrebné operačné nástroje. Následne môže lekár vykonať diagnostiku či samotný chirurgický zákrok. Po operácii operatér všetky nástroje odstráni, nasleduje vypustenie plynu, zašitie rezov a na záver prevezenie pacienta na izbu.

Odporúčame: Testosterón u žien – aký má význam a ako sa prejaví nadbytok?

Shutterstock®

Pooperačný priebeh a rekonvalescencia po laparoskopii

O tom, aké zásady dodržiavať po laparoskopii v rámci rekonvalescencie, rovnako pacienta poučí ošetrujúci lekár. Prepustenie pacienta po zákroku záleží na jeho fyzickom stave a na reakcii tela na operáciu, tiež od ďalších faktorov. V prípade bežného priebehu je pacient prepustený do troch dní, niekedy už na druhý deň po laparoskopii. Nasledujúce dni môže pacient pociťovať mierne bolesti v oblasti rezov. Na ich tlmenie je možné užiť lieky proti bolesti, ktoré povolí lekár. Objaviť sa môže aj nadúvanie, pocity tlaku či nepohodlia, čo spravidla súvisí s nafúknutím brucha plynom počas operácie. Ťažkosti však zakrátko ustupujú.

V rámci rekonvalescencie je potrebné dodržiavať hlavne pokojový režim, vyhýbať sa nadmernej fyzickej aktivite a dopriať telu dostatok spánku. Vhodné je dopriať si hlavne ľahkú a vyváženú stravu a dodržiavať pitný režim. V časoch stanovených lekárom je potrebné dostaviť sa na kontrolné vyšetrenia. V prípade vážnych ťažkostí krátko po laparoskopii je však nevyhnutné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Odporúčame: Viete, čo je kolostrum a ako dokáže pomôcť zdraviu? Objavte jeho účinky!

Shutterstock®

Má laparoskopická operácia riziká?

Hoci je laparoskopia radená medzi málo invazívne operačné metódy a prináša so sebou množstvo výhod, je prirodzené, že i napriek tomu sa môže spájať s istými rizikami. Riziko komplikácií je však v tomto prípade oveľa nižšie, ako riziko pri klasickej operácii, navyše sa komplikácie pri laparoskopii vyskytujú skôr v ojedinelých prípadoch. Jedným z dôvodov je aj potreba iba malého rezu pre zavedenie prístroja. O všetkých možných rizikách vás pred zákrokom informuje ošetrujúci lekár.

S laparoskopiou sa môžu spájať nasledujúce riziká: